V roku 1975 som sa prvýkrát vo vedeckej knižnici oboznamoval prostredníctvom zahraničného časopisu s názvoslovím okolo americkej družicovej televízie.
Vtedy sa tie družice, alebo satelity nazývali TELEKOMUNIKAČNÉ, štátne, dokonca aj poštové. Prijímacia stanica bola naozajstnou stanicou v podobe obrovskej paraboly cca 15m a budovy s prijímacou technológiou. Vyzeralo to tak, že štát a vojsko si dlhodobo udržia monopol na túto progresívnu imformačnú technológiu.
Stačil iba rok a bolo tu HBO cez satelit a s týmto kanálom i túžba prijímať program menšou individuálnou parabolou. Vďaka garážovým pokusom profesora Taylora sa podarilo štátny monopol položiť na lopatky. Od tohoto okamžiku sme všetci verili a aj konali všetko pre to, aby sme aj my raz mohli televízne programy zachytiť parabolou priamo z " nebíčka".
V tej dobe za železnou oponou to bol beh na dlhé trate. Napriek všetkému sa to mne i iným podarilo už v roku 1986. Roky sme zbierali technické informácie a skladali mozaiku.
Ako prvú stredovú parabolu na pokusy som použil 3m hliníkovú " ozrutu " z vyradenej rádioreléovej trasy VESNA. Z nej pochádzali aj Gunnova dióda a Schottkyho dióda, ktoré slúžili ako základ pre pasívne LNB. No ale umiestnite si 3 m parabolu s poltonovým podstavcom na balkón! To sa nedalo.
Našťastie sa inštalovala nová digitálna trasa 8 F300 Stará Ľubovňa - Spišská Stará Ves a staré laminátové paraboly s priemerom cca 120 cm sa likvidovali. Tá jedna mi dobre poslúžila na príjem prvých programov z družice Intelsat 60 E. Na ten prvý naladený program Music Box z roku 1986 preto už asi nikdy nezabudnem.